Teenage klub v Miloslavove. Štyri roky práce s mladými ľuďmi

Keď sa povie ‚‚práca obce s deťmi a mládežou‘‘, často si predstavíme školu, škôlku, ihrisko alebo kultúrne podujatie.

Sú však aj veci, ktoré nie sú na prvý pohľad také viditeľné. Nedajú sa odmerať počtom nových metrov chodníkov ani veľkosťou budovy.

Sú to vzťahy, dôvera a bezpečný priestor, do ktorého mladý človek príde jednoducho preto, že tam chce byť.

Presne takýto priestor sa už niekoľko rokov snažíme vytvárať v Teenage klube v Miloslavove.

Volám sa Milan Staš, väčšina detí ma pozná pod prezývkou Mimo, a Teenage klub vediem od októbra 2022. Po štyroch rokoch je podľa mňa správny čas hovoriť nielen o tom, čo chceme robiť ďalej, ale aj ukázať, čo sa nám už spoločne podarilo.

Ako Teenage klub vznikol

Teenage klub nevznikol preto, aby sme mali „ďalší krúžok“.

Vznikol z veľmi praktickej potreby.

Po skončení vyučovania nemali žiaci druhého stupňa, ktorí už nenavštevujú školský klub, v obci veľa možností, kde sa môžu bezpečne stretnúť. Na návrh a v spolupráci s Komisiou pre bezpečný Miloslavov preto obec vo februári 2022 otvorila prvý Teenage klub. Na začiatku ho denne navštevovalo približne päť až sedem detí.

Od začiatku som nechcel, aby to bolo miesto, kde dospelý iba „stráži deti“.

Chcel som vytvoriť priestor, ktorý budú mladí ľudia považovať za svoj.

Z ‚‚piatich‘‘ detí sa stalo miesto pravidelného stretávania

Postupne začalo do klubu prichádzať čoraz viac detí.

V školskom roku 2022/2023 sme ešte fungovali najmä v sále obecného úradu. Hrali sa spoločenské hry, nenáročné pohybové aktivity, robili sa školské projekty, domáce úlohy, diskutovalo sa a niekedy deti jednoducho potrebovali po škole vypnúť a porozprávať sa.

Keď počet návštevníkov rástol, ukázalo sa, že potrebujeme vlastný priestor.

V roku 2023 obec získala grant Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 3 500 eur. Vďaka nemu sa podarilo vybaviť samostatnú miestnosť televízorom, knižnicou, playstation-om, tulivakmi, študentským nábytkom, notebookom, flipchartom a multifunkčným herným stolom. Vznikli oddelené zóny na hranie, učenie a čítanie. V tom období prichádzalo do klubu priemerne približne 20 až 25 detí denne.

Pre mňa je práve toto jeden z najdôležitejších ukazovateľov. Deti do Teenage klubu nikto neposiela povinne. Prichádzajú samy.

Klub nie je iba PlayStation a biliard

Samozrejme, v klube hráme PlayStation, biliard, stolný futbal či spoločenské hry. Deti si sem chodia oddýchnuť, stretnúť kamarátov alebo sa zabaviť.

Ale to je iba jedna časť jeho fungovania.

Vidím veľký význam aj v obyčajných situáciách, ktoré sa dejú medzi tým.

Starší pomôže mladšiemu s úlohou. Niekto sa pripravuje na písomku. Skupina detí rieši spoločný školský projekt. Inokedy sa rozprávame o probléme v škole, vzťahoch medzi kamarátmi alebo o niečom, čo videli na sociálnych sieťach.

A práve v tom vidím podstatu klubu.

Nie všetko, čo pomáha mladému človeku vyrastať, musí mať podobu organizovanej vyučovacej hodiny.

Od zábavy k životným zručnostiam

Postupne sme preto začali do fungovania klubu pridávať aj neformálne vzdelávanie.

Robili sme témy ako kritické myslenie, finančná gramotnosť, kybernetická bezpečnosť a zdravý životný štýl. V ďalšom období pribudli témy efektívneho učenia, regenerácie, mentálnej rovnováhy či prvej pomoci.

Nechcem však z Teenage klubu urobiť ďalšiu školu.

Mladí ľudia potrebujú aj priestor, kde od nich nikto každých päť minút nežiada výkon.

Preto sa snažím hľadať rovnováhu.

Aby tu bola zábava. Aby tu bolo vzdelávanie. Aby tu bol pohyb. Ale aby tu bol aj úplne obyčajný čas na rozhovor a kamarátov.

Keď program nevytvárame pre deti, ale spolu s nimi

Jedna z vecí, ktoré som sa pri práci s mladými ľuďmi naučil, je, že nemusíme všetko vymýšľať za nich.

Stačí im vytvoriť podmienky.

Deti si preto v klube postupne pripravovali vlastné turnaje v e-Sports hrách, šachu, stolnom futbale či F1 simulátore. Vznikali narodeninové oslavy, Halloween alebo vianočná párty.

Pre mňa je dôležité, že pritom získavajú niečo viac než zábavu.

Učia sa dohodnúť.

Rozdeliť si úlohy.

Rešpektovať pravidlá.

Niekedy vyriešiť konflikt.

A postupne preberať zodpovednosť za priestor, ktorý používajú.

Čo považujem po štyroch rokoch za najväčší výsledok

Najväčším úspechom pre mňa nie je televízor, PlayStation ani počet odohraných turnajov.

Je to chvíľa, keď otvorím klub a deti automaticky prichádzajú.

Keď sa tu stretávajú rôzne ročníky.

Keď starší pomôže mladšiemu.

Keď sa dieťa príde porozprávať o tom, čo ho trápi.

Alebo keď vám jednoducho povedia, že sem chodia preto, lebo si tu oddýchnu, zabavia sa a nájdu nových kamarátov. Pretože bezpečný priestor nie je iba miestnosť.

Bezpečný priestor vzniká až vtedy, keď sa v ňom človek cíti prijatý.

Práca pokračuje aj v roku 2026

Teenage klub nie je jednorázový projekt.Pre mňa je to dôležitá kontinuita.

S mladými ľuďmi sa totiž nedá pracovať formou jednej aktivity, jedného podujatia alebo jedného workshopu.

Vzťah vzniká časom.

Dôvera vzniká časom.

A výsledky práce s deťmi často uvidíme až o niekoľko rokov.

V mimoškolskej vzdelávacej činnosti v Teenage klube, sme pokračovali počas celého prvého polroka 2026 – od januára až do júna. Momentálne prebieha veľká rekonštrukcia obecného úradu, v ktorom sídli aj Teenage klub. Tešíme sa, keď sa budeme môcť opäť vrátiť do vynovených priestorov a deti si ho budú môcť zariadiť podľa svojich potrieb.

Teenage klub bol začiatok. Teraz môžeme ísť ďalej.

Po rokoch strávených s deťmi v klube som čoraz viac presvedčený, že práca s mladými ľuďmi musí byť prirodzenou súčasťou fungovania Miloslavova.

Nestačí za nich rozhodovať.

Musíme sa s nimi aj rozprávať.

Nestačí im pripraviť hotový program.

Musíme im postupne umožniť tvoriť vlastné aktivity.

A nestačí vytvoriť jednu miestnosť.

Potrebujeme obec, v ktorej sa mladí ľudia cítia bezpečne, majú príležitosti športovať, stretávať sa, vzdelávať sa, byť aktívni a postupne preberať zodpovednosť za miesto, v ktorom žijú.

Teenage klub mi za posledné štyri roky umožnil poznať mnoho mladých ľudí v Miloslavove úplne inak, než ich často vidíme my dospelí.

Majú množstvo energie, nápadov a otázok.

Potrebujú hranice, ale potrebujú aj dôveru.

Potrebujú vedenie, ale potrebujú aj slobodu.

A najmä potrebujú cítiť, že v našej obci majú svoje miesto.

Ak sa nám toto podarí zachovať a ďalej rozvíjať, potom má práca, ktorú sme v roku 2022 začali v jednej miestnosti na obecnom úrade, zmysel.

Milan Staš – Mimo

vedúci Teenage klubu Miloslavov