Kultúra - obyčajné slovo s hlbším významom

Slovo kultúra nie je len obyčajným slovom, za ktorým sa skrýva zábava v spoločnosti, či už vo forme umenia, hudby alebo rôznych spoločenských podujatí. Dovolím si pomôcť výrokom od Írskeho filozofa Edmunda Burke

 „Spoločnosť je partnerstvom medzi tými, ktorí žijú, tými, ktorí žili a tými ktorí sa ešte len narodia.“

Kultúru vnímam ako jeden z prvkov spoločnosti a preto pre mňa nie je iba tým, čo máme dnes, v tomto momente. Nie je to len o spoločenských aktivitách, kde sa ľudia zabávajú. Je to aj dedičstvo, ktoré sme prevzali, a zároveň aj niečo, čo máme odovzdať ďalej. Samotnú kultúru na obecnej úrovni vnímam na viacerých líniách.

Neodmysliteľnou súčasťou sú samozrejme rôzne spoločenské podujatia, ktoré vytvárajú priestor nie len na zábavu, ale najmä na stretnutie ľudí, komunikáciu a posúvanie skúseností a poznatkov, ktoré sú potrebné pre udržiavanie a budovanie kultúry. Ďalšou z línii, ktorú vnímam pod pojmom kultúra v obci,  sú aj samotné kultúrne pamiatky a hlavne starostlivosť o ne. Pamiatky nám ukazujú minulosť, dedičstvo, ktoré je potrebné zveľaďovať. Kultúrne pamiatky na území obce sú dôkazom, že tí pred nami si vážili svoju históriu a dokázali spraviť záznam v dejinách, či už formou pamätných domov, remeselného dvora, ale aj mnohých iných, ktoré nám dnes pripomínajú vývoj obce. Ale nebol to len samotný pomyselný zápis v histórii, ale aj dlhoročné zveľaďovanie takýchto pamiatok a očakávanie, že tak budú pokračovať aj ďalšie generácie. Aj tento vzorec správania považujem za znak kultúrnosti v spoločnosti.

Ďalšou líniou kultúry na obecnej úrovni je aj súdržnosť obyvateľov a hrdosť, že sú súčasťou obce, a budovanie tohto pocitu naprieč všetkými generáciami. Zrkadlom kultúry je podľa mňa aj samotný vzhľad obce a upravenosť spoločných priestranstiev. Nemyslím tým uhladenosť a akúsi „sterilitu priestorov˝, ale skôr charakteristickú črtu nesúcu sa celou obcou,  ktorá neopakuje vzorce po iných obciach, ale vytvára obraz o sebe, pre svojich obyvateľov aj návštevníkov.

Spojenie  takýchto línií vytvára na konci dňa obecnú kultúru, ktorú môžeme nazvať aj tvárou obce. Historický vývoj našej obce na tej tvári zanechal hlboké jazvy, ale ich odstraňovanie je zároveň veľkou výzvou.

Tvár obce alebo obec bez tváre

Kultúra obce sa nevybuduje z večera do rána, sú to dlhé desaťročia jednotlivých krokov, ktoré otesávajú spoločnosť a tým aj jej kultúru. Rôzne okolnosti môžu vývoj kultúry spomaliť ale aj úplne odkloniť iným smerom. Práve rýchly nárast obyvateľstva u nás vnímam ako faktor, ktorý zásadne ovplyvnil okrem iného aj samotnú kultúru.

Skúsme si spoločne dať na jednu stranu obec, ktorá z hľadiska počtu populácie prirodzene rastie, a na stranu druhú obec, kde došlo k rýchlemu nárastu obyvateľstva. Kým v obci s prirodzeným rastom dochádza k postupnému odovzdávaniu kultúrneho dedičstva z generácie na generáciu a vytváraniu obecnej kultúry, u obce s rýchlym rastom to jednoducho nie je možné. Počet obyvateľov u nás rastie rýchlym tempom, nie len z dôvodu vysokej pôrodnosti, ale stojí za tým aj vnútroštátna migrácia obyvateľstva. Noví obyvatelia sem prichádzajú s rôznorodými kultúrnymi zvyklosťami, ktoré do nich boli vštepované od mala v ich rodiskách, súdržnosť a hrdosť cítia tiež tam, kde sú ich korene. To všetko je samozrejme prirodzené a vnímam to ako fakt, ktorý priniesol rozvoj obce. Avšak faktom je aj to, že  postupne sa rozvíjajúca kultúra vtedajšej obce pred veľkým rozmachom tak bola v krátkom časovom horizonte doslova prevalcovaná inými kultúrnymi zvyklosťami. Z obce, ktorá si prostredníctvom svojej kultúry budovala tvár, sa razom stala obec bez tváre. Mnohí obyvatelia sa prispôsobili situácii a svoje obydlia využívajú iba na prespávanie, pričom svoj voľný čas trávia mimo obce. Takéto skutočnosti môžu viesť k tomu, že obec bude v budúcnosti po kultúrnej stránke stagnovať, čo môže mať vplyv na celkovú kvalitu života. Je potrebné si toto riziko uvedomiť, situáciu prijať ako fakt a prispieť k tomu, aby sa obci vrátila pomyselná tvár. Len tak bude kultúra prispievať ku kvalite života v našom spoločnom priestore.

Ako na to

Nemyslím si, že existuje univerzálny návod ako podporiť kultúru v hociktorej obci a nemusíme ani očakávať žiadneho spasiteľa, ktorý za nás švihnutím prútika vyrieši všetky problémy. Ale viem, že ak nebudeme robiť  nič, určite na poli kultúry prehráme a to bude mať za následok aj zhoršenie kvality života.

V obci nám chýbajú infraštruktúrne priestory vhodné na rozvoj kultúry, akými sú kultúrne domy, vonkajšie amfiteátre, kiná ale aj rôzne priestory v exteriéri vhodné na stretávanie väčšieho počtu ľudí. Príprava takýchto projektov by mala ale ísť ruka v ruke s budovaním samotných komunít a v neposlednom rade aj prepájaním samotných komunít. Dôležité jepráve prepájanie jednotlivých komunít a generácií, hlavne formou komunikácie, kde sa zabezpečí predávanie rôznych skúseností aj na poli kultúry, kým nie je neskoro. Aj v tomto vidím rolu obce ako sprostredkovateľa.

Ale v úplne prvom rade by v modernej obci mala byť dobudúcna prijatá komplexná koncepcia kultúry ako dôležitá súčasť rozvoja spoločnosti, ako nástroj zlepšovania kvality života.  Výsledkom prijatia takéhoto materiálu by malo byť definovanie vízie a jednotlivých čiastkových cieľov do budúcna a ich dodržiavanie.