Eurofondy nie sú bankomat.

V diskusiách o rozvoji obcí sa často objavuje otázka: „Využíva obec eurofondy efektívne a dostatočne?“ Je to pochopiteľná otázka. Európske fondy predstavujú významný zdroj financií, ktorý dokáže pomôcť financovať školy, športoviská, verejné priestory, sociálne služby, cyklotrasy, environmentálne opatrenia či ďalšie rozvojové projekty. V Miloslavove sme za posledné roky úspešne zabezpečili niekoľko miliónov eur na rôzne rozvojové projekty v oblasti školstva, odpadov, športu, komunitného života či verejnej zelene.

Získané dotácie na realizáciu rozvojových projektov za posledné 2 roky:

Ako v skutočnosti funguje systém európskych fondov?

Menej sa však hovorí o tom, ako celý systém funguje v praxi. Mnohí si predstavujú eurofondy ako neobmedzený balík peňazí, z ktorého si obec vyberie projekt a následne požiada o financovanie. Realita je podstatne zložitejšia.

Všetko sa začína roky pred vyhlásením výzvy

Skôr než sa objaví konkrétna výzva pre obce, prebieha na úrovni Európskej únie niekoľkoročný proces prípravy legislatívy a pravidiel pre nové programové obdobie. Európska únia funguje v sedemročných programových cykloch. Najprv sa prijímajú európske pravidlá a určujú priority, ktoré chce Únia podporovať. Následne jednotlivé členské štáty pripravujú svoje strategické dokumenty a programy, prostredníctvom ktorých budú európske zdroje využívať. Do tejto prípravy vstupujú aj regióny, mestá a obce, profesijné organizácie, odborné skupiny či zástupcovia samospráv prostredníctvom organizácií ako ZMOS alebo Únia miest Slovenska. Málokto si uvedomuje, že ešte pred samotnými výzvami existuje niekoľkoročný proces plánovania, v ktorom sa formujú budúce možnosti financovania.

Eurofondy nie sú jeden program

Keď hovoríme o eurofondoch, často používame jeden pojem pre systém, ktorý sa v skutočnosti skladá z viacerých programov a finančných nástrojov. Na Slovensku ide napríklad o Program Slovensko, Plán obnovy a odolnosti, programy cezhraničnej spolupráce Interreg či ďalšie európske programy zamerané na konkrétne oblasti rozvoja. Každý z nich má vlastné pravidlá, oprávnené aktivity, termíny a spôsob hodnotenia projektov. To, čo je podporované v jednej výzve, nemusí byť oprávnené v inej. Úspešné čerpanie preto nevyžaduje len dobrý projektový nápad, ale aj znalosť prostredia a schopnosť orientovať sa v systéme podpory.

Strategické plánovanie nie je formalita

Úspešné čerpanie eurofondov sa nezačína vyhlásením výzvy. Začína sa oveľa skôr – pri strategickom plánovaní. Práve preto obce pripravujú dokumenty ako Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, komunitné plány sociálnych služieb, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí, územnoplánovacie dokumentácie a iné.

Tieto dokumenty pomáhajú určovať priority rozvoja a pripravovať projekty, ktoré bude možné v budúcnosti financovať z externých zdrojov. Ak obec nevie, kam sa chce rozvíjať, len veľmi ťažko môže efektívne využívať dostupné príležitosti.

Pripravenosť rozhoduje

Keď je vyhlásená konkrétna výzva, často už býva neskoro začínať od nuly. Úspešné bývajú najmä projekty, ktoré sú vopred pripravené. V závislosti od typu projektu môže byť potrebné zabezpečiť projektovú dokumentáciu, vysporiadať pozemky, získať povolenia, vypracovať odborné analýzy a pripraviť množstvo ďalších podkladov. Príprava väčších projektov preto často trvá mesiace alebo vo väčšine prípadov aj niekoľko rokov. Rovnako dôležité sú odborné kapacity samosprávy. Schopnosť pripraviť kvalitný projekt, správne nastaviť procesy, koordinovať odborníkov, zabezpečiť verejné obstarávanie a následne projekt úspešne zrealizovať si vyžaduje skúsenosti, odborné znalosti a spoluprácu viacerých profesií. Na príprave a realizácii projektov sa pritom často podieľajú desiatky odborníkov z rôznych oblastí – od projektantov a urbanistov až po právnikov, verejných obstarávateľov, ekonómov či projektových manažérov.

Podanie žiadosti je iba jedna z etáp

Samotné podanie žiadosti predstavuje iba časť celého procesu. Po podaní nasleduje hodnotenie projektu, schvaľovanie, podpis zmluvy, verejné obstarávanie, realizácia projektu, kontroly a monitorovanie výsledkov. Od prvého projektového zámeru po dokončenie projektu tak môžu uplynúť štyri, päť, ale niekedy aj viac rokov. To, čo obyvatelia vidia ako novú školu, športovisko, park alebo cyklotrasu, býva často výsledkom práce, ktorá sa začala ešte počas predchádzajúceho volebného obdobia.

Eurofondy sú nástroj, nie cieľ

Pri diskusii o eurofondoch sa často sústreďujeme na objem získaných financií. Dôležitejšia otázka však znie: pomáhajú realizované projekty zlepšovať život v obci? Úspešné využívanie eurofondov nie je o šťastí ani o náhode. Je výsledkom strategického plánovania, kvalitnej prípravy projektov, odbornosti, projektového riadenia a spolupráce mnohých ľudí. Dobre fungujúca samospráva by nemala prispôsobovať svoje priority výlučne aktuálnym výzvam. Naopak, mala by mať vlastnú víziu rozvoja a následne hľadať vhodné zdroje na jej napĺňanie. Eurofondy nie sú cieľom samy o sebe. Sú jedným z nástrojov, ako dlhodobé vízie a potreby obcí pretaviť do konkrétnych projektov a reálnych výsledkov.

Eurofondy nie sú jediným zdrojom rozvoja

Na záver je dôležité pripomenúť, že eurofondy predstavujú iba jednu časť systému financovania rozvoja obcí. Popri európskych zdrojoch existujú aj národné dotačné programy, štátne fondy, grantové schémy ministerstiev, zdroje samosprávnych krajov, súkromné grantové programy a ďalšie nástroje podpory. Aj preto dnes úspešný rozvoj obce nestojí iba na schopnosti získať eurofondy, ale predovšetkým na kvalitnom strategickom plánovaní, odbornej príprave rozvojových dokumentov, schopnosti pripravovať kvalitné projekty a efektívne kombinovať rôzne zdroje financovania. O tom, ako vznikajú rozvojové stratégie obcí, ako sa pripravujú projekty a aké ďalšie možnosti financovania majú samosprávy k dispozícii, sa budeme venovať v niektorom z nasledujúcich článkov.

Martin Majerech